DOKONČENÉ QUILTY V ROKU 2026

 Tento rok som nezačala takmer nič nového, dokončujem svojich kostlivcov.  Väčšina ich je vo fáze hotového topu, takže zväčša sa jedná len o prešitie, čo je pre mňa tá najneoblúbenejšia fáza zhotovenia quiltu. Päť topov som poslala na prequiltovanie, sama by som to nezvládla a len by som sa ďalšie roky v tom plácala. A teraz tie, čo som dokončila sama. 

1. Letný quilt podľa Irmi. Návod nájdete na u Irmi . Tento quilt čakal dlho na svoje dokončenie. Ale dočkal sa.Je v ňom veľa chýb, niektoré hneď skočia do oka, niektoré sú menej nápadné, ale som rada, že je hotový. 

2. Quilt podľa Crazymomquilts .  Tento quilt som šila keď ochorel otec, bločky som do topu zošila tesne predtým ako zomrel. Čakal skoro 2 roky na dokončenie. 

3. Ďalší quilt podla Crazymomquilts.   V januári 2024 som zmenila zamestnanie a v tom novom zamestnaní som sa necítila najkomfortnejšie o pol roka na to zomrel otec po krátkej a ťažkej chorobe a ja som potrebovala niečo, čo môžem robiť bez rozmýšlania, čo ma dostane do stavu, kde hlava úplne vypne a pracujú len ruky. A tento quilt mi to umožnil. 

                                     

 

4. Embroidery quilt podľa Tildy. Ked som ho dokončila, premýšlala som, že ho pošlem niekomu na prešitie. Ale nejak som sa nemala k činu. Nakoniec som sa odhodlala a prešila ho sama vlnkovým stehom, ktorý má môj stroj a používam ho veľmi rada.....

5. Detský quilt som šila v júli 2024 v Plasoch, kde ešte Jana Jandejsková poriadala 2 šicie týždne. Je veľká škoda, že to odtial premiestnila do iných priestorov niekde inde, stretla som tam super ľudí. Keby to bolo ostalo v Plasoch, určite by som išla, keď človek nemal náladu na šitie mohol sa ísť popozerať po okolí, kde je čo obdivovať. Kedysi sa mi tieto panely veľmi páčili, ale nejak som nikdy neprišla na to, ako ich spracovať, ale v rámci odburavania starých zásob prišiel rad aj na ne. 

                                       

6. Tento quilt nie je kostlivec. Keď som ho prvý krát uvidela na jeseň 25 u Alderwoodstudio, tak som si povedala, že ten chcem ušiť. Zakúpila som si návod, je to šitie cez papier a u Mráza si objednala nejaké jednofarebky, ktoré mi chýbali. Niekedy v januári som čítala, že jedna z kategórii na BPM Brno bude šitie cez papier, tak som začala rozmýšlať, že keby som ho ušila, tak by som ho možno aj prihlásila do súťaže. Nakoniec som ho prihlásila a som rada, prvý a asi aj posledný krát som si vyskúšala, aké to je, vidieť svoj quilt visieť niekde na výstave. Quiltovala ho Monika Kolejová, ktorá bola samozrejme uvedená ako spoluautorka. 

7. Toto je jediná vec, ktorú som začala šiť a aj dokončila v tomto roku, je to vankúš podľa Tildy, ktorý sme šili v Rozmanitostiach ako spoločný projekt. Vankúš dostala kamarátka k narodeninám. Fotka je upravená AI. Ako môžete vidieť, prešívala som opäť svojim oblúbeným vlnkovým vzorom.

Tak a to je nateraz všetko. Budem trpezlivo čakať, kým mi prídu ostatné quilty od quilterky a medzitým budem upratovať a preriaďovať svoju šiciu izbu, v ktorej je bordel ako v tanku. 

Prajem pekný deň

Je šitie pre mňa len hobby, alebo je to viac?

 Posledný rok je pre mňa veľmi náročný. Cca pred rokom som dala výpoveď v práci a rozodla som sa opatrovať maminu, ktorá má alzheimera. Na začiatku som si hovorila, že budem mať dostatok voľného priestoru na šitie, ale opak je pravdou. K šitiu sa dostávam stále menej a menej. Chvíle strávené v šicej izbe sú pre mňa skôr odmenou, ktorú dostávam s pribúdajucou potrebou starostlivosti o maminu stále zriedkavejšie. Samozrejme, že od jari do neskorej jeseni k tomu pribudne aj záhrada, kosenie atď.  

Určite to pozná každá z nás, dni, kedy sme vyčerpané, unavené, v hlave nám víri kopec myšlienok, ktoré nejdú nijak utriediť, takže miesto toho, aby som zašla do šicej izby sa hodím na gauč a čučím do bedne, kde aj tak nič normálne nie je, ale nemusím rozmýšlať. 

Mnohých vecí som sa vzdala za ten jeden rok, ísť len tak do kníhkupectva, len tak sa pomotať po obchodoch alebo na kávu, len tak sa prejsť, to všetko išlo bokom, dokonca aj moje milované knihy teraz ležia na nočnom stolíku a čakajú, kedy príde ich chvíla. Kedysi som prečítala aj štyri, päť kníh za mesiac, teraz som rada, že prečítam dve za rok........ 

Ale patchwork mi zostal. Je to pre mňa prístav, aj keď sa v ňom zdržujem málo, ale je to pre mňa miesto, kde sa skludním, natankujem nejakú tu energiu a duševne mi robí dobre. Vstávam skoro ráno, tak aspoň na chvíľu sa zavriem do svojho sveta a snažím sa nájsť si niečo, čo za tú chvíľu viem spraviť. Často krát ani len nezapnem šijací stroj, ale vytiahnem časť látok,  a poukladám ich, roztriedim ich, otvorím krabicu so zbytkami a uložím ich. A keď viem, že môžem zostať dlhšie, vytiahnem jeden z projektov, o ktorom viem, že je rozrobený a ja ho za hodinku, dve stihnem posunúť trošku ďalej. 

Vyhýbam sa momentálne zložitým projektom, ktoré zaberú veľa času. Mám tu pripravený materiál na sampler, ktorý je ale časovo náročný, takže leží v krabici a čaká na svoju príležitosť. Momentálne siahnem skôr po projektoch, kde sa opakujú rovnaké bloky, kde sa bloky šijú reťazovo, sú jednoduché a kde sa nedá toho veľa pokaziť.  Ale napr. aj našívanie lemu je veľmi meditatívne. Mám zamestatné ruky a teším sa, že konečne bude niečo hotové a budem mať z toho radosť. 

A prečo sa cítime pri ručných prácach dobre? A je to aj vedecky dokázané, existuje niekoľko vedeckých štúdii k tejto téme. Ručné práce odburavajú stres a znižujú krvný tlak. To má  korene v ľudskej evolúcii. Keď robíme niečo rukami, dávame signál našemu telu, že sa o seba staráme. Naše telo začne vylučovať hormóny ako Dophamin a Seratonín. Dophamin pôsobí ako odmena, ktorá nám pri každom pracovnom kroku dáva povznášajúci pocit a Seratonín pôsobí ako rozjasňovač nálady a zvyšuje vnútornú, hlbokú spokojnosť. Ručné práce pomáhajú predchádzať aj depresiam a úzkostným stavom, dávajú nám pocit vlastnej hodnoty a sprostredkováva pocit, že naše tvorenie má zmysel. Tvoríme niečo zo seba, v niečom sme dobrý a vieme to doviesť do konca. Dáva nám to pocit uspokojenia. 

Musíme však zmeniť aj naše myslenie.  Patchwork a šitie je naše hobby, nie je to práca. Takže by sme nemali mať pocit, toto "musím" spraviť. Nie, nemusíš, ale môžeš, chceš. Máš zoznam projektov, ktoré musíš dokončiť. Nemusíš, nemá to byť zoznam projektov, ktoré musíš dokončiť, ale zoznam projektov, ktoré dokončiť chceš. 

Nikdy som nemala rada rozrobených veľa projektov, vždy som sa snažila jeden začať a aj dokončiť a až potom sa pustiť do ďalšieho. Musím povedať, že teraz je to naopak a v tomto období, je to pre mňa super. Keď som bez energie, vytiahnem niektorý z projektov,ktorý je rozrobený a nemusím robiť žiadne rozhodnutia, pokračujem tam, kde som predtým skončila. 

A keď sú baterky vybité, stači mi prekladať látky, hladkať ich a vymýšlať len tak, čo by som z nich ušila. 

Naučila som sa, že násť si čas pre svoje hobby nie je egoizmus, ale duševná hygiena a na tom profitujú aj naši najbližší, sme vyrovnanejší, kludnejší.........

A preto, keď na teba kričí kopa vypraného prádla "ožehli ma už konečne", ale srdce ťa ťahá k šijaciemu stroju, neboj sa povedať prádlo počká...........

Prajem Vám krásny horúci deň

Jana