Keď som bola naposledy na chate, tak mi bratrancova žena položila otázku, že ako som sa dostala k patchworku a šitiu. Tá moja cesta bola taká prapodivná. Na úplnom začiatku bolo to, že sa mi pokazila moja asi 20 ročná Veritaska, na ktorú som pred tými 20 rokmi šetrila riadne dlho, ale nakoniec som si ju kúpila. Vtedy som šila pomerne dosť, strihy z Burdy, predajní látok bolo vtedy viac (aspoň mne sa to tak zdá) a šila som hlavne na seba....... veď v tej dobe nebol taký výber hotových vecí ako dnes.
Ale časom som šila stále menej a menej a stroj som využívala hlavne na zašívanie, prešívanie, skracovanie....... až sa teda po tých 20 rokoch mašinka pokazila. Najskôr som to nejak neriešila, ale potom prišiel ten veľký zvrat. A asi sa budete diviť, ale nastal po tom, čo som si kúpila čítačku kníh - môjho Kindláčika.
 |
| A toto je on, môjho čitateľského srdca šampion.......... |
Čítať som milovala od detstva a tak vyzerá aj moja knižnica, úplne plná, ale vždy v nej nájdem ešte kúsoček miesta, aby som si nejakú tú knižku kúpila........ a Kindláčik mi to do veľkej miery vyriešil. Je malinký, skladný a zmestí do neho toooľko kníh......... Jedinou jeho nevýhodou je to, že je viazaný na Amazon, ale už aj naše kníhkupectvá ponúkajú množstvo kníh pre Kindle. Mne osobne sa táto jeho nevýhoda stala istou závislosťou, čítam omnoho viac kníh v nemčine ako v slovenčine. Vzhľadom k veľkosti čitateľskej verejnosti v nemecky hovoriacich krajinách je na Amazone oveľa väčší výber titulov ako v našich kníhkupectvách a za naozaj priaznivé ceny.
A teraz sa konečne dostanem k tomu, ako som sa vďaka knihám vrátila k šitiu. Pri prehrabávaní sa v ponuke Amazonu som natrafila na trilógiu od Britty Orlowskej - Rueckehr nach St.Elwine. Jedná sa o tri knihy, každá je v rámci svojho deja uzavretá, ale dej každej sa odohráva v malom americkom mestečku St. Elvine. V tomto mestečku sa ženy a zároveň aj hlavné hrdinky pravidelne stretávajú v malom obchodíku s látkami a šijú svoje patchworkové projekty. A vtedy ma začalo zaujímať čo to vlastne ten patchwork je, ako na neho ...........
A vďaka, že tu máme World Wide Web. Našla som množstvo stránok, ktoré sa patchworkom zaoberajú a veľmi ma to zaujalo a vtedy som si tak vnútorne povedala, že to chcem vyskúšať, ale s tou mojou starou mašinkou toho už asi veľa neušijem, tak som začala riešiť najskôr šijací stroj a potom som sa rozhodla, že by bolo vhodné, keby mi niekto pri začiatkoch aj pomohol, poradil........ Cez Sashe som si objednala kurz a ak niekto povie, že to je zbytočné, možno pre neho, ale pre mňa nie. Kurz som mala individuálny, nakoľko môj pracovný čas mi neumožňuje prispôsobiť sa veľmi ponúkaným termínom kurzov. A pri výbere kurzu som mala veľké šťastie, Jarka Fuellupová mi venovala strašne veľa času a dozvedela som sa od nej aj to, k čomu by som sa možno mravenčou prácou po rokoch dopracovala, ale takto mi Jarka ukázala vychytávky, čo je lepšie robiť tak, čo onak............. Na kurze som robila celý vankúšik a 2 bloky, látky som si vybrala priamo u Jarky.
A po skončení kurzu sa mi jeden z blokov tak zapáčil, že som sa rozhodla, že môj prvý patchworkový projekt bude deka. Kúpila som látky a pustila sa do práce.......... trvalo to dosť dlho, ale nakoniec som
ho zdarne dokončila..... Deku som poprešívala iba v rovných linkách, pretože na quiltovanie, ktoré
na mnohých stránkach šikovných patchworkárok obdivujem, som ešte nedorástla.......... ale tak by som strašne chcela............ už asi rok si hovorím, že keď budem mať veľa voľného času, tak si sadnem k stroju a budem skúšať, ale každá to asi poznáme: "kedy máme veľa voľného času?"
A toto je ona, moja prvá patchworková deka, nie je perfektná, ale je to moje prvé dielo tohto druhu, takže má čestné miesto v obývačke na pohovke.
A túto deku som robila ako druhú v poradí, tiež nie je perfektná, ale predsa o tom patchwork je....keď dvaja robia to isté, nikdy nedosiahnu rovnaký výsledok.
Prajem Vám všetkým krásny deň
Jana
