KOĽKO MA BUDE STÁŤ PATCHWORK AKO HOBBY?

 Nedávno som uverejnila článok, v ktorom som sa zamýšľala nad tým, čo by mal stáť quilt. A áno stále si myslím, že quilt je luxusný výrobok a mal by aj toľko stáť. 

Ale koľko bude začiatočníka, ktorý si chce vyskúšať, či ho bude patchwork baviť, stáť peňazí?  Musí to byť odstrašujúce, keď si úplny začiatočník  prechádza rôzne weby, obchody, videa a vidí tam spústu pomôcok, pravítok, jedno pravítko na toto, druhé na hento, šijací stroj na rovné šitie, ďalší výlučne na quiltovanie atď. Ešte že som pred cca 6-7 rokmi keď som objavila patchwork až tak dôkladne všetko nelustrovala, lebo mňa by to asi odradilo. 

V predchádzajúcom článku som aj napísala, že patchwork je drahé hoby, ale teraz úprimne každá patchworkárka, 95% všetkého šnig-šnagu, ktorý doma máme, nie je zapotreby, ale prácu  uľahčí a hlavne máme z neho radosť. 

Quilt je od Iva Steiner z Schnig Schnag - Quilts and more

Tak čo skutočne potrebujeme k tomu, aby sme s patchworkom začali? 

Látka - je jednoduché ísť do obchodu s patchworkovými látkami a nakúpiť látky aj za 100€. Ale na skúšku nám predsa stačí niečo čo nájdeme doma. Napr. staré bavlnené postelné prádlo po babičke, pánske bavlnené košele, látkové vreckovky......... 

Šijací stroj - sú také aj také. Dnes je možné si vybrať od začiatočníckych modelov za 250€ až po šijacie stroje v hodnote malého mestského auta. Ja som začala na Veritaske, ktorú som si kúpila keď som mala 18 rokov a dobrých 25 rokov som na nej nešila. Bol to boj, ale niečo som na nej ušila, až sa totálne pokazila. Ale ako sa hovorí, s jedlom rastie chuť a kúpila som si nový stroj, bol to začiatočnícky model, ale v tej hornej cenovej hladine. A moja chuť stále rástla až som si kúpila stroj, ktorý som si vysnívala, má široké rameno atď. Ale úprimne 70%  jeho funkcií je nevyužitých....... potrebujem 500 okrasných stehov? určite nie, a doteraz som väčšinu z nich nevyskúšala. To, že mám teraz drahý šijací stroj neznamená, že šijem lepšie ako na starej Veritaske. Nie je dôležité mať drahý šijací stroj, určite ušijete niečo aj na stroji z Lidlu,  alebo starom stroji po babke či mamine, pri patchworku predsa zošívate len bavlnenú látku. Bojovať budete viac či menej až pri zošívaní 3 vrstiev(top, vatelín, zadná strana) dohromady, ale to čo vytvoríš je možné zošiť aj v ruke. Je treba si uvedomiť, že úspech nie je závislý od šijacieho stroja, ale od osoby, ktorá sedí pred šijacím strojom.  

A dá sa šiť aj v ruke. Ja sa zatial tomu vyhýbam, ale to neznamená, že sa to nedá. Takže nie je treba ani šijací stroj, ale len ihlu, niť a látku. 

Nite - v patchworku je to tiež veda, kvalitné nite sú pomerne drahé. Ale keď začínaš, tak stačí niť v neutrálnej farbe, ktorú máš doma, alebo si našla v šuflíčku po babičke, stačí len vyskúšať či má ešte svoju pevnosť. 

Nožnice - určite sa dočítaš, že musíš mať nožnice výlučne len na látky, nožnice na odstrihávanie nití - tzv. cvakačky, nožnice len na výztuhy. Ešte že som to o nožniciach v mojich začiatkoch nečítala, lebo by som sa hneď na začiatku ocitla v patchworkovom pekle. Kúpila som si v niektorom obchodnom reťazci sadu 3 nožníc a tie som používala na všetko, podľa toho, ktoré mi práve padli do ruky. 

Ihly a špendlíky - aj v tejto skupine sa začiatočník stratí, špendlíky krátke, dlhé, zahnuté, s kvetinkou, s plastovou hlavičkou, sklenenou hlavičkou. Tak ako pri nožniciach, na začiatku som použila to čo doma bolo, čiže žiadne patchworkové špendlíky, obyčajné špendlíky, ktoré doma boli. 

Podložka, rezák, patchworkové pravítka, značkovače na látku  a ostatné-  z môjho pohľadu spadajú do kategórie, je super ich mať, ale nie sú totálna nutnosť. Moje prvé pokusy sa uskutočnili vystrihnutím štvorca z kartónu a jeho obkreslovaním na staré postelné prádlo. A obkleslovala som obyčajnou ceruzkou z papiernictva a úprimne, doteraz je ceruzka mojim najoblúbenejším značkovačom na látku. Predpokladám, že žehličku a žehliacu dosku nájdeme v každej domácnosti. 

Vatelín - bude to teraz skôr subjektívne, ale tu by som nerobila extra nejaké kompromisy, ale kúpila kvalitný vatelín. Aj keď na svoj prvý quilt som použila obyčajnú fleecovú deku z Ikea a quilt používame doteraz a vytrpel si toho fakt dosť.  

Zadná strana quiltu - aj tu sa dá použiť postelné prádlo, návliečky na paplón sa predávajú aj vo väčších šírkach, na čo by som dávala dôraz, že má byť bavlnené. 

Quiltovanie - naučiť sa quiltovať (prešiť 3 vrstvy - top, vatelín a zadná strana) trvá, teda aspoň mne, ale ty si možno oveľa zručnejšia a pôjde ti to na prvú šupu......:-) Videí na internete k pozretiu zadarmo nájdeš neúrekom a keď si už budeš istá, že šitie patchworku a quiltovanie je niečo, čomu sa chceš venovať, zober do ruky peniaze a choď na kurz quiltovania pre začiatočníkov (napr. u Jana Dohnálová ). Na kurzoch sa naučíš veľa, spoznáš spriaznené duše a od každej je možné získať nejakú novú dovednosť. 

Ako vidieť, k tomu, aby si si vyskúšala, či ťa patchwork bude baviť nie je treba veľa, možno máš všetko doma a môžeš rovno začať. Nemusíš sa pustiť rovno do deky, možno skúšiš prestieranie na stôl, alebo jednoduché podkafíčko, návodov na internete nájdeš zadarmo neúrekom.

A teraz jedna, možno výzva - veľmi by som si želala, keby sa patchworkárky na Slovensku a v Čechách viacej stretávali. Nielen na stránkach FB, ale tak skutočne. Viem, že pandémia zrušila niektoré podujatia, ktoré sa mali konať, ale aby sme sa stretávali aj vo svojich mestách, mestečkách a dedinách pri spoločnom šití. Viem, že u nás v Bratislave je Bratislavský patchworkový klub, ktorý sa stretáva myslím 1x v mesiaci od 15.00,  ale je to v pracovný deň a ja pracujem, keby to bolo napr. v sobotu tak by som si určite vedela tú sobotu tak zorganizovať, aby som sa tých spoločných hodín mohla zúčastniť. 

A na koniec ešte posledný tip. Rob to, čo ťa robí šťastnou. Užívaj si to, čo robíš. Keď chceš, nechaj sa farebnými fotkami na internete inšpirovať, ale neporovnávaj sa. Na všetkých tých krásnych farebných obrázkoch nevidíš, koľko na tých krásnych veciach pracovali, či pritom riadne a hlasno nenadávali, či tá krásna deka v niektorej fáze svojho vzniku z frustrácie neskončila v rohu miestnosti. Z fotky nezistíš, koľko mala daná osoba času pracovať na svojom výrobku, koľko času majú na šitie, koľko neúspešných pokusov bolo pred krásnym vyobrazeným výrobkom. Nenechaj sa odradiť - rob ďalej a skúšaj a to nestojí vôbec nič. 

Prajem Vám pekný deň

Jana